Branislav Celler

Otázky a odpovede

SDKÚ-DS a KDH v Trenčíne
Naša spolupráca je nad rámec politiky

Lídri koalície do komunálnych volieb v Trenčíne dokázali, že spolupráca ich materských strán na regionálnej úrovni je stabilná. Branislav Celler, súčasný primátor mesta Trenčín, Jozef Mertan, predseda miestneho zväzu SDKÚ-DS a Marián Kvasnička líder strany KDH nie prvýkrát, ale teraz ešte intenzívnejšie spoločne hovoria na témy vzájomnej spolupráce, vplyvu, spoločnej kandidátky či volieb do mestského parlamentu.

Čo podľa vás znamená spolupráca SDKÚ-DS a KDH pre Trenčín?

Jozef Mertan: Ako jediní máme konsolidovanú kandidátku, jasnú víziu a to minimálne na štyri roky, nie iba na prvý mesiac.
Niečo, čo nikto iný nemôže ponúknuť.

Branislav Celler: Sme jediná sila, ktorá vie mesto viesť.

Marián Kvasnička: Keď chápeme mesto ako zložitý organizmus, po rokoch praxe v samospráve, vieme ako funguje. Vieme odkiaľ a kam ideme a kam máme ísť.
Prečo považujete za dobré ísť spolu aj v nastávajúcich komunálnych voľbách?

Jozef Mertan: Prešli sme obdobím, kedy sme intenzívne diskutovali a uvažovali. Prečo máme spolupracovať? Máme časť voličov, ktorí sú spoloční. SDKÚ-DS má hodnotový prístup k politike. Snažíme sa o vytváranie dobrého vnútorného obrazu akéhokoľvek spoločenstva, o jeho budovanie. A to je, myslím, spoločné s KDH. Tak to vnímajú aj naši voliči. To je to, čo nás spája, čo je dobrý základ pre budúcnosť. V meste sme sa formou personálneho zastúpenia ako SDKÚ-DS profilovali do takých aktivít, ako budovanie infraštruktúry, ochrana životného prostredia. Teda témy na báze akéhosi "hardware". Nie je to však nejakou intelektuálnou chudobou, je to snahou napomôcť lepšiemu porozumeniu. Overili sme si, že KDH je spoľahlivý partner, zodpovedný a mnohé z neľahkých projektov sa nám spoločne podarili. Našli sme spoločnú reč aj v tak emotívnych témach, akými sú kultúra a školstvo. Chceme mať deti dobre pripravené na život, sebavedomé. Mesto, to nie sú len cesty, lampy, ale i obyvatelia, ľudia, ktorí tu pracujú, žijú, oddychujú a vychovávajú svoje deti. Školy môžu mať krásne fasády, opravené okná, ale potrebujú aj dobre zaplatených učiteľov, nové pomôcky, technológie. V týchto bodoch myslíme rovnako.
Marián Kvasnička: Ja si dokonca myslím, že keď spadne školstvo do lona mestám ako celok, práve mestá spustia obsahovú reformu. Momentálne "vyrábame" z detí chodiace encyklopédie, neučíme ich chodiť k prameňom, dávame im hotové "ryby". Štát je v tomto smere rigídny a ak nechceme školstvo dostať do závozu, musíme konať my. Napríklad slovenské deti majú dlhodobo nepriaznivé výsledky v slobodnej komunikácii, nikto ich tomu neučí. Neurobila sa totiž obsahová reforma. A tu sme našli spoločnú reč s naším partnerom SDKÚ-DS. Aj keď ide o tému, ktorá neprinesie ovocie hneď. V tom vidím rozdiel od ostatných strán.
Dá sa to definovať ako odvaha nechať druhému priestor?

Jozef Mertan: V tom je naše politické sebavedomie. Nepotrebujeme riešiť vzájomne samozrejmé veci, čo a kde vybudovať. Štyri roky sme naprávali chyby, ktoré sa tu diali dvadsať rokov. Ale nestaviame našu politiku a spoluprácu na tom. Je podstatné, akú kvalitu života tu majú ľudia. Otázka napríklad dopravy je podstatná, ale kvalita života sa skladá aj z iných veci, ako z investícií.

Marián Kvasnička: Ide o všetky aktivity, ktoré majú informačný charakter, saturujú estetické potreby. Sme mesto v Európe a tá stála na nejakých koreňoch, antických, judeo-kresťanských, občianskych a natíska sa otázka, čo dokážeme robiť s týmito tradíciami a kultúrnymi archetypmi.
Absolvovali sme veľa stretnutí s predstaviteľmi cirkví na princípe ekumény, židovskú obec nevynímajúc. Tolerancia k iným náboženstvám je identifikačným znakom občianskeho spoločenstva a školstvo zase formuje hodnotový profil človeka. Uviedol by som konkrétny príklad, podporu obnovy piaristického kostola. To nie je iba náboženská pamiatka, má väčší význam než len cirkevný alebo rehoľný. Má kultúrny význam ako baroková pamiatka prvého rangu. Alebo starostlivosť o prostredie farského kostola, kde sa rekonštruujú komunikačné siete a celý vonkajší priestor. Prípadne starostlivosť o cintoríny, kde ležia významné osobnosti takej či onakej cirkevnej obce.
Okrem školstva je emotívnou aj téma kultúry v meste...

Marián Kvasnička: Mám rád folklór, ale boli obdobia, kedy mestské zastupiteľstvá považovali folklór za jediný kultúrny druh v Trenčíne. Ale máme tu aj iné druhy kultúry. Uvediem stredoškolákov, ktorí hrajú po garážach svoju muziku, náboženské zbory. Podporujeme akcie, ktoré sú imidžového charakteru, ale aj alternatívne kino, divadelný, klubový život. Bez tolerancie sme stratení rovnako ako bez tradícií a definovania vlastnej identity.

Branislav Celler: Keď sme rušili miestne kultúrne strediská, označovali nás za hrobárov kultúry a ukázalo sa, že tu teraz existuje široké spektrum aktivít. Mesto podporuje predovšetkým nekomerčnú kultúru. Ľudia si sami definovali, o čo majú záujem a čo vedia v tejto oblasti vytvoriť.
Skúste definovať váš vzájomný vplyv. Prenášajú sa do regiónov problémy a nedorozumenia z "veľkej politiky"?

Jozef Mertan: Zo strany KDH hodnotím najmä spoločnú odvahu v tomto volebnom období riešiť a vyriešiť aj tie najboľavejšie oblasti mesta, napríklad v oblasti infraštruktúry. Z našej strany išlo o vedomé, dobrovoľné a cielené delenie pôsobnosti. Zo strany KDH to bolo veľmi podobné. Niečo ako spoločný orchester. Vieme, v čom sme silní a dobrí, ktoré témy sú naše.

Branislav Celler: Navzájom sme si dôverovali, v otázkach kultúry má KDH veľmi dobré personálne obsadenie a sú v tom doma. Je to o vzájomnom rešpekte.

Marián Kvasnička: Napätia, ktoré sa vytvoria vo vrcholovej politike sa našťastie automaticky neprenášajú do regiónov. Keď je takto harmonizovaný život v meste, a o to sa usilujeme, máme dobré skúsenosti zo vzájomnej spolupráce.

Branislav Celler: Všade, či v regiónoch alebo v parlamente, je to predovšetkým o ľuďoch.

Jozef Mertan: Osobne sa poznáme už takmer pätnásť rokov a dlhodobo sa nám ukazuje, že spolupráca KDH a SDKÚ-DS v Trenčíne po stránke ľudskej, politickej i mravnej je najpresvedčivejšia, prinášajúca výsledky. Každý z nás robí to, čo vie robiť dobre.
Prvýkrát na vašej spoločnej kandidátke do mestského zastupiteľstva figuruje 17 a nie maximálne možný počet 25 kandidátov. Prečo?

Branislav Celler: Podľa mňa je to niečo, čo si málokto uvedomil. Je to výsledok niekoľkoročnej spolupráce. Pochopili sme, že nie je dôležité mať obsadené celé zastupiteľstvo, ale mať zodpovedných ľudí na svojich miestach, mať ich personálne odborne profilovaných a pripravených na riešenie problémov mesta. To nie je o tom, zdvihnite prosím ruky, kto chce byť poslancom.

Marián Kvasnička: Nie je to slabosť, ale znak zodpovednosti.

Branislav Celler: Na mesto prešlo veľa kompetencií, práca v zastupiteľstve sa profesionalizuje, musí tu byť odbornosť. Ľudia musia byť uzrozumení s tým, že musia mať názor na konkrétne problémy mesta, musia si za ním stáť a potom ho presadiť. Odolnosť a stabilita, tak by som to charakterizoval.

Jozef Mertan: Treba sa pozrieť na praktické výsledky ľudí, aké predviedli schopnosti, v každej jednej oblasti.
Spočíva vaša práca skôr v manažovaní alebo politike?

Branislav Celler: Na Slovensku je politik sprofanovaný výraz. Politik je chápaný ako niekto, kto pletichárči. Nevnímam napríklad pozíciu primátora ako politika. Moja práca spočíva v manažovaní mesta, v riadení kam ho smerovať, v tvorbe rozpočtov, starostlivosti o školy. Ale hlavne je o tom, mať potrebu vidieť aj za roh. Primátor je občan, ktorý je vo verejnej službe. V tej chvíli, kedy ho zvolili, pracuje nad rámec politických strán. Je primátorom všetkých občanov mesta.

Jozef Mertan: Na našej kandidátke sú iba schopní, samostatní a odolní ľudia, ktorí vedia presadzovať svoj názor, argumentovať, presviedčať, ale hlavne istotu svojho názoru ďalej šíriť u tých, ktorí to chcú vnímať. Vízia je niečo, čo človek musí vedieť definovať, aby sa dala naplniť. Nie je to fatamorgána. Vedenie mesta v minulosti nemalo žiadnu víziu, nepamätám si, kedy by ju primátor v minulosti prezentoval.
Dali sme výzvu všetkým politickým stranám, aby takisto nominovali len tú najkvalitnejšiu zostavu, ak im záleží, kam Trenčín pôjde ďalej.

Branislav Celler: Všetkým by malo záležať na tom, aby bol mestský parlament zodpovedne obsadený ľuďmi, ktorí to myslia s Trenčínom vážne. My to tak myslíme a s úmernou predstavou voči možnostiam, schopnostiam každého z nás, sme tento postup demonštrovali otvorene voči každému. Bude to na prospech mesta.
Skúste porovnať situáciu teraz, s tou spred štyroch rokov.

Branislav Celler: V oblasti ekonomickej máme snahu, aby peniaze z rozpočtu išli čo najväčšiemu počtu obyvateľov. Kým sme neotvorili nové športové areály, ani sme netušili koľko ľudí a aké športové aktivity rozvíja vo voľnom čase. Podpora smerom k aktívnemu životu vyvoláva tvorivosť. A potom sú dospelí dobrým príkladom pre deti.

Jozef Mertan: Aj v oblasti životného prostredia sme trpeli podobným komplexom, akoby so životným prostredím bola spájaná iba jedna osoba v Trenčíne. Pomerne nesmelo bola otvorená drobná podpora projektov a zistili sme, že sú v Trenčíne ľudia, ktorí sa venujú ochrane prírody. Niekoľkokrát už dali do poriadku celý Ostrov bez toho, aby požiadali o podporu. Až teraz a radi im vyhovieme. Musíme riešiť divé skládky, znečistené vodné toky, ktoré sú pritom priamo pod nosom ľudí. Vybudujeme mechanizmy v rámci kultivujúcej sa občianskej spoločnosti. Pretože aj tieto menšie projekty musia mať podporu.

Marián Kvasnička: Niektoré výsledky sa neprejavia hneď. Keď sme kreovali grantovú komisiu v oblasti kultúry, ľudia, ktorí sa predtým trápili a živorili, konečne zhliadli, aký je tu obrovský interný potenciál. V oblasti kultúry sú v Trenčíne ľudia, ktorí chcú a vedia robiť. Možno sú viac nadšencami, aj amtérmi, alternatívni ale mnoho vecí dokážeme aj bez toho, aby sme dovážali cudziu kultúru. Sami sme prekvapení, koľko nových vecí vzniká, objavuje sa, aj vďaka podpore, ktorú vieme ako mesto poskytnúť.

Branislav Celler: Keď si vezmeme ako príklad prevádzku športovísk. Investovali sme do vytvárania podmienok pre ich využívanie širokou verejnosťou. Pred dvoma rokmi tu boli športoviská iba pre kluby. Teraz si môže každý zabehať, zahrať si futbal či basketbal. Sú to projekty, ktoré využívajú masy ľudí. A porovnajme ihrisko ako majetok mesta, do ktorého sme investovali, napríklad s hotelom Tatra. To bola budova, ktorá slúžila návštevníkom mesta, pár vyvoleným, ktorí mali na to, aby ju navštívili a hlavne slúžila firme, ktorá tam podnikala. Dnes za peniaze, ktoré sme získali jeho predajom môžeme postaviť dve také ihriská ako na Juhu a tie budú slúžiť tisíckam ľudí.

Jozef Mertan: Od začiatku nášho pôsobenia sme "čistili" zmluvné vzťahy mesta. Zdedili sme po predchádzajúcom vedení mesta zmluvy, ktoré boli nevypovedateľné! Je to niečo, čo by sme si my nikdy nedovolili, to je neprípustné.
Aká je ekonomická kondícia mesta s ohľadom na vaše pôsobenie v jeho vedení?

Branislav Celler: Mesto je vo výbornej kondícii, sme kredibilný partner, porovnateľný s ostatnými. Po fiškálnej decentralizácii je ekonomika mesta nezávislá. Stále podnikáme opatrenia na úsporu peňazí.
Šetríme, hľadáme možnosti lepšieho a úspornejšieho fungovania, aby sme mali na ďalšie investície. Mesto má stále dostatočne veľa majetku. Len sa pozrime na nábrežie, kde nám leží odhadom 500 miliónov korún pod burinou. Práve to musíme odzrkadliť v rekonštrukcii škôl, v novom námestí, možno sa nám podarí pomôcť aj hradu.
Teraz nám na uvedenom mieste ležia peniaze ladom. A keď financujeme investície úvermi, je to predsa ako s bežnou rodinou. Ak chcete nový televízor alebo práčku, ktorú potrebujete, máte dve možnosti. Budete na ňu niekoľko rokov šetriť alebo si požičiate za výhodných podmienok a môžete prať hneď.
Čím sa podľa vás má Trenčín stať, aká je jeho úloha v regióne?

Branislav Celler: Trenčín musí byť normálnym, rešpektovaným lídrom regiónu a to nie politickým rozhodnutím, ale prirodzenou cestou. Infraštruktúra v meste ešte stále nezodpovedá inštitúciám, ktoré v meste sú. Verím, že do budúcnosti sa nám podarí vytvoriť atraktívne podmienky, ktoré budú motivovať ľudí, aby sa sem sťahovali za dobrým životom. Budú tu kvalitné školy, normálne prostredie, dobré pracovné príležitosti, skrátka lepšie.
Máte pre Trenčanov nejaké posolstvo pred nastávajúcimi komunálnymi voľbami?

Marián Kvasnička: Často dostávam otázku, či sa mi nebridí politika. Rád na to odpovedám citátom Milana Rúfusa: "Moc sa nikdy moc nelíši", ale dodávam, že istú nádej vkladám do predstavy, že sa: "môže líšiť, aspoň trošku." A preto hovorím, že to má zmysel a je dôležité, aby naši ľudia a vlastne všetci ľudia dobrej vôle prišli voliť.