 |
|||||||||||||
| Príhovor | Životopis | Moja rodina |
Otázky a odpovede |
Miesta, ktoré mám v Trenčíne rád |
Fotogaléria | ||||||||
|
|||||||||||||
V Trenčíne odhalili Pamätník obetiam komunizmu
17.11.2009
17.11.2009
Na trenčianskom Námestí sv. Anny v utorok 17. novembra podvečer za účasti významných hostí a stoviek prítomných divákov slávnostne odhalili Pamätník obetiam komunizmu. Stalo sa tak počas tónov symbolickej piesne Modlitba pre Martu presne 20 rokov od pádu totalitného režimu.
Primátor Branislav Celler zdôraznil, že nesmieme pri našom zápale pre budúcnosť zabudnúť na svoju minulosť: "Diktatúra proletariátu a triedny boj - tieto dva pojmy mali ospravedlniť násilie a nespravodlivosť, ktorých sa dopúšťal komunistický režim, údajne v mene robotníckej triedy, na svojich občanoch. Pamätník obetiam komunizmu je symbolom, pripomínajúcim utrpenie sedemdesiatich tisícov popravených a väznených odporcov komunistickej diktatúry, šikanovanie stovák roľníkov, živnostníkov, kňazov, rehoľníkov a rehoľných sestier."
Krutosť minulého režimu pocítil na vlastnej koži spisovateľ a bývalý politický väzeň, rodák z Dobrej pri Trenčíne, Rudolf Dobiáš. Udalosti spred dvoch desaťročí vidí aj dnes celkom jasne: "Pred dvadsiatimi rokmi sa stal zázrak. Európa skoncovala s komunizmom. Ako keby odstránenie Berlínskeho múru a štrnganie kľúčov ukončilo éru začatú výstrelom Aurory už pred niekoľkými desaťročiami. Svet sa zrazu otvoril a priestor slobody sa zväčšil. Sľúbili sme si lásku. Tieto slová piesne vystihovali nezabudnuteľnú atmosféru tých dní. Znamenali koniec strachu a nedôvery a začiatok hľadania, porozumenia a dôvery. Veľká a mocná strana, ktorá vydávala smernice, ako majú občania žiť, čomu majú veriť, ako majú myslieť, akú hudbu môžu počúvať - tento údajný predvoj robotníckej triedy zrazu zhasol ako zápalka vo vetre," vrátil sa vo svojich spomienkach do minulosti. "Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie. Patrí im za to vďaka. V ich mene aj v mene vašich mŕtvych priateľov ďakujem Mestu Trenčín za vďaku preukázanú postavením tohto pamätníka obetiam komunizmu," dodal R. Dobiáš.
Písal sa rok 1977 a na svete sa objavil dokument o základných ľudských právach nazývaný Charta 77. Jedným z mála odvážnych Slovákov, ktorí ju svojím podpisom podporili, bol Bohumil Hanzel. "Vtedy bola veľká nesloboda, ktorú ľudia normálne nevideli alebo nepociťovali dopady. Som rád, že sa to skončilo, ale treba si dať pozor, aby sa to nevrátilo," takto vysvetlil význam pamätníka a pripomínanie si minulosti B. Hanzel.
Predstaviteľ prednovembrového kresťanského disentu Marián Kvasnička vo svojom príhovore spomínal na udalosti spojené s obdobím tesne pred prevratom, na aktivitu poľskej Solidarity a veriacich v bývalom Československu.
Pamiatku obetí komunizmu si prítomní uctili zapálením sviece a položením krvavočervenej ruže. Sviatočný večer umocňovali aj piesne "básnika s gitarou" Karla Kryla.
Pamätník obetiam komunizmu - dielo akademického sochára Igora Mosného, tvoria štyri voľne stojace piliere spravodlivosti, medzi ktorými je osadená reliéfna bronzová tabuľa s anonymnými tvárami obetí minulého režimu. Pamätník je nainštalovaný na mieste kríženia sa dvoch komunikačných osí. Toto umiestnenie symbolicky predstavuje rázcestie, ktoré evokuje v človeku možnosť slobodnej voľby.
Primátor Branislav Celler zdôraznil, že nesmieme pri našom zápale pre budúcnosť zabudnúť na svoju minulosť: "Diktatúra proletariátu a triedny boj - tieto dva pojmy mali ospravedlniť násilie a nespravodlivosť, ktorých sa dopúšťal komunistický režim, údajne v mene robotníckej triedy, na svojich občanoch. Pamätník obetiam komunizmu je symbolom, pripomínajúcim utrpenie sedemdesiatich tisícov popravených a väznených odporcov komunistickej diktatúry, šikanovanie stovák roľníkov, živnostníkov, kňazov, rehoľníkov a rehoľných sestier."
Krutosť minulého režimu pocítil na vlastnej koži spisovateľ a bývalý politický väzeň, rodák z Dobrej pri Trenčíne, Rudolf Dobiáš. Udalosti spred dvoch desaťročí vidí aj dnes celkom jasne: "Pred dvadsiatimi rokmi sa stal zázrak. Európa skoncovala s komunizmom. Ako keby odstránenie Berlínskeho múru a štrnganie kľúčov ukončilo éru začatú výstrelom Aurory už pred niekoľkými desaťročiami. Svet sa zrazu otvoril a priestor slobody sa zväčšil. Sľúbili sme si lásku. Tieto slová piesne vystihovali nezabudnuteľnú atmosféru tých dní. Znamenali koniec strachu a nedôvery a začiatok hľadania, porozumenia a dôvery. Veľká a mocná strana, ktorá vydávala smernice, ako majú občania žiť, čomu majú veriť, ako majú myslieť, akú hudbu môžu počúvať - tento údajný predvoj robotníckej triedy zrazu zhasol ako zápalka vo vetre," vrátil sa vo svojich spomienkach do minulosti. "Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie. Patrí im za to vďaka. V ich mene aj v mene vašich mŕtvych priateľov ďakujem Mestu Trenčín za vďaku preukázanú postavením tohto pamätníka obetiam komunizmu," dodal R. Dobiáš.
Písal sa rok 1977 a na svete sa objavil dokument o základných ľudských právach nazývaný Charta 77. Jedným z mála odvážnych Slovákov, ktorí ju svojím podpisom podporili, bol Bohumil Hanzel. "Vtedy bola veľká nesloboda, ktorú ľudia normálne nevideli alebo nepociťovali dopady. Som rád, že sa to skončilo, ale treba si dať pozor, aby sa to nevrátilo," takto vysvetlil význam pamätníka a pripomínanie si minulosti B. Hanzel.
Predstaviteľ prednovembrového kresťanského disentu Marián Kvasnička vo svojom príhovore spomínal na udalosti spojené s obdobím tesne pred prevratom, na aktivitu poľskej Solidarity a veriacich v bývalom Československu.
Pamiatku obetí komunizmu si prítomní uctili zapálením sviece a položením krvavočervenej ruže. Sviatočný večer umocňovali aj piesne "básnika s gitarou" Karla Kryla.
Pamätník obetiam komunizmu - dielo akademického sochára Igora Mosného, tvoria štyri voľne stojace piliere spravodlivosti, medzi ktorými je osadená reliéfna bronzová tabuľa s anonymnými tvárami obetí minulého režimu. Pamätník je nainštalovaný na mieste kríženia sa dvoch komunikačných osí. Toto umiestnenie symbolicky predstavuje rázcestie, ktoré evokuje v človeku možnosť slobodnej voľby.
