 |
|||||||||||||
| Príhovor | Životopis | Moja rodina |
Otázky a odpovede |
Miesta, ktoré mám v Trenčíne rád |
Fotogaléria | ||||||||
|
|||||||||||||
Príhovor primátora pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie
15.11.2009
15.11.2009
Ctení hostia,
Musím povedať, že som dlho uvažoval ako sa Vám pri tejto príležitosti prihovoriť. Každý z nás vie, prečo sme dnes tu a preto povedať niečo zmysluplné nie je jednoduchou úlohou.
Práve včera som pri čítaní rozhovoru s bývalým politickým väzňom Antonom Srholcom objavil myšlienku, o ktorú by som sa rád s Vámi podelil.
Je to myšlienka človeka, ktorý zažil jedno z najkrutejších väzení bývalého režimu, a ktorého pokora a úcta k ľudskosti a dobru vo mne vyvoláva obdiv.
Je zároveň jeho odpoveďou na otázku, prečo na udalosti spojené s novembrom a bývalým komunistickým režimom tak často zabúdame:
,,Dnes sa žije veľmi rýchlo. Ľudia už vôbec nevedia, čo bolo pred šesťdesiatimi rokmi, že tu bola vojna a podobne. Dokonca si už nepamätajú ani to, čo urobila predchádzajúca vláda. Denne sú zavalení toľkými povinnosťami, že majú čo robiť, aby vôbec prežili. V tejto situácii jednoducho nemáme na historický prepych. Náš život sa však postupne spomalí, takže ľudia budú mať viac času hovoriť aj o tom, čo sa stalo v minulosti a prečo sme takí, akí sme.“
Skutočne úprimne a zo srdca verím, že udalosti sedemnásteho novembra si musíme dôstojne pripomenúť.
Zastaviť sa na chvíľu. A aj v záplave denno-denných povinností si pre tento historický prepych vyhradiť miesto v našej pamäti.
Verím, že mesto Trenčín bude v týchto dňoch aj vďaka programu, ktorí sme pripravili, opäť žiť udalosťami spred dvadsiatich rokov.
A znovu budeme o krôčik bližšie k nádeji, že generácie, ktoré prídu po nás nazabudnú.
Musím povedať, že som dlho uvažoval ako sa Vám pri tejto príležitosti prihovoriť. Každý z nás vie, prečo sme dnes tu a preto povedať niečo zmysluplné nie je jednoduchou úlohou.
Práve včera som pri čítaní rozhovoru s bývalým politickým väzňom Antonom Srholcom objavil myšlienku, o ktorú by som sa rád s Vámi podelil.
Je to myšlienka človeka, ktorý zažil jedno z najkrutejších väzení bývalého režimu, a ktorého pokora a úcta k ľudskosti a dobru vo mne vyvoláva obdiv.
Je zároveň jeho odpoveďou na otázku, prečo na udalosti spojené s novembrom a bývalým komunistickým režimom tak často zabúdame:
,,Dnes sa žije veľmi rýchlo. Ľudia už vôbec nevedia, čo bolo pred šesťdesiatimi rokmi, že tu bola vojna a podobne. Dokonca si už nepamätajú ani to, čo urobila predchádzajúca vláda. Denne sú zavalení toľkými povinnosťami, že majú čo robiť, aby vôbec prežili. V tejto situácii jednoducho nemáme na historický prepych. Náš život sa však postupne spomalí, takže ľudia budú mať viac času hovoriť aj o tom, čo sa stalo v minulosti a prečo sme takí, akí sme.“
Skutočne úprimne a zo srdca verím, že udalosti sedemnásteho novembra si musíme dôstojne pripomenúť.
Zastaviť sa na chvíľu. A aj v záplave denno-denných povinností si pre tento historický prepych vyhradiť miesto v našej pamäti.
Verím, že mesto Trenčín bude v týchto dňoch aj vďaka programu, ktorí sme pripravili, opäť žiť udalosťami spred dvadsiatich rokov.
A znovu budeme o krôčik bližšie k nádeji, že generácie, ktoré prídu po nás nazabudnú.
